reklama

Poď sa so mnou poprechádzať

Keď sa povie pohyb, vybaví sa mi príjemná prechádzka po okolí, v ktorom bývam, alebo prechádzka po lesných a prírodných krásach, ktoré nám ponúka aj Bratislava. Možno o tom ani množstvo obyvateľov žijúcich v Bratislave netuší, ale aj hlavné mesto nám má čo v tejto oblasti ponúknuť. Na Partizánskej lúke, ktorá v návštevnosti určite nezaostáva za Kolibou, je možné si zabehať v okolí troch krásnych jazier, čo napr. pre mňa ako mestského človeka predstavuje veľký priestor pre duševný ale aj fyzický relax. Nezáleží na tom, či je vonku krásne počasie a svieti slnko, alebo leje ako z krhly, či sneží. Bez ohľadu na výkyvy počasia, má každé ročné obdobie pre mňa svoju krásu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď sa začnem prechádzať po lese, alebo popri lese, nabíja ma netušenou energiou a dokážem tak spracovať množstvo negatívnych podnetov, ktoré som absorbovala z prostredia každodenného života. Je to pre mňa forma resetu. Vyčistím si vnútorné myšlienky, nadobúdam aj stratenú rovnováhu a mnoho krát prichádzam na podnetné myšlienky a nápady, ktoré ma môžu posunúť v živote ďalej. To nehovorím o tom, keď sa mi podarí prehovoriť aj parťáka, alebo parťáčku na „potulky prírodou“. Hneď sa kráča ľahšie, pretože si obvykle vzájomne dokážeme prostredníctvom rozhovoru vyriešiť aj naše boľavé miesta v duši, alebo problémy, s ktorými si niekedy nevieme už sami pomôcť. Vždy ma preto prekvapí, aký odlišný a predsa tak osviežujúci môže byť aj pohľad druhej strany. Chápem, prečo mala príroda pre ľudí dlhé stáročia také čaro. Ja sama som sa vždy tešila možnosti, keď napadol sneh, zabehnúť na Kolibu a pokochať sa krásou stromov, ktoré obťažkané snehom majestátne ukazovali svoju silu. Páčila sa mi tá beloba, ktorá na mňa pôsobila ako čistota a tento pocit sa prenášal aj do mojej duše. Milovala som rýchlosť, s akou sme sa spúšťali dolu kopcom po Cvičnej lúke a niekedy sa nám podarilo sánkami sa zviezť až na cestičku vedúcu k Rači. Už vtedy som pochopila, že každá cesta niekam vedie a vždy som sa tešila na jej objavovanie. Pamätám si, že sme zažili aj nočnú sánkovačku, keď celý svah patril len 6 mladým ľuďom a pri vysvietenom svahu ako v „Las Vegas“ sme sa na obyčajných igelitových sáčkoch dokázali spúšťať a vyjašiť do vôle niekoľko hodín.  A vôbec nezáležalo na tom, že sme už dávno nepatrili do kategórie detí, ale teenagerov, ktorý sa v tom období zaoberajú skôr objavovaním lásky a hľadaním jej zákutí.Obdivujem preto aj bežcov, ktorí v krásnych športových oblečeniach prebiehajú každú chvíľu popri mne a dokážu takto produktívne stráviť najmenej hodinu zo svojho drahocenného času, či už so slúchatkami v ušiach, alebo len tak bežiaci pre samotnú radosť z pohybu. Okrem vnútorného a duševného prečistenia ide aj o fyzickú obnovu. Nemusím zabehnúť „maratón", ale poriadna 3-hodinová prechádzka ma obvykle schladí natoľko, že svet sa mi zdá ako gombička, keď sa vraciam pozitívne naladená domov. Vždy som premýšľala, od koho som zdedila tento pocit, pretože neviem, či ho môžem nazvať rovno láskou. Dospela som k záveru, že v mojej užšej rodine sa nachádza poľovník, ktorý je ním celou svojou dušou už roky rokúce, a vždy keď sa vráti z prírody, rozpráva nám nadšené a krásne jednoduché príbehy o jej fungovaní, o jej potrebách, o zveri, ktorá naznačuje a predpovedá zmeny počasia. Preto už dlhé roky chápem a rozumiem tomu, že poľovníctvo nie je len o strieľaní zveriny. Predstavuje aj celoročnú starostlivosť o krmivo, ale aj rôzne brigády, ktoré znamenajú prečistenie konkrétnych oblastí. Lov je až tá posledná časť, ktorá prichádza už skôr ako forma odmeny za celoročne dobre vykonanú prácu, alebo predstavuje odstránenie chorých kusov, ktoré môžu napáchať nepredstaviteľné škody. Sama som sa zúčastnila niekoľkých poľovačiek vo svojom živote a v zimnom období ako honec a bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Kráčajúc dlhé hodiny po poli vo vysokých čižmách, alebo trekingových hrubých topánkach, zababušená do vetrovky a s hrubou čapicou stiahnutou až na uši, som sledovala beh zajacov po poli a bažantov, ktoré vyleteli zo svojich úkrytov. Presúvanie na jednotlivé úseky pochôdzky nám zabezpečoval traktor s vlečkou a keď nám v polovici dňa priviezli k obrovským stohom slamy teplý čaj a obyčajné varené párky, cítila som sa ako v „siedmom nebi". Tomu hovorím jednoduché krásy života. :)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Preto si nesmierne cením, že tieto prechádzky môžem absolvovať ja sama, fyzicky schopná sa presúvať na vlastných nohách a objavovať tak krásy, ktoré sme dostali v podstate bez potreby za ne platiť. A preto, keď mi zazvoní telefón a ozve sa, či sa nemám chuť vyvetrať, vždy ma napadne, urobiť si prechádzku do lesa.

Erika Špitalik Šimkovičová

Erika Špitalik Šimkovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vychutnávať si rodičovstvo plnými dúškami a prežívať svoj obyčajne neobyčajný život originál.Nech žije MIER. Zoznam autorových rubrík:  OsobnéRôzne

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu