Taký obyčajný deň

Autor: Erika Špitalik Šimkovičová | 16.4.2013 o 14:47 | (upravené 17.4.2013 o 8:47) Karma článku: 11,48 | Prečítané:  192x

Sedím tu a ťukám do počítača. Pracujem na novom plagátiku, aby som mohla otvoriť kurz. Kurz pre rodičov na materskej a rodičovskej. Kurz,ktorý im môže pomôcť získať stratenú sebadôveru v samých seba pri hľadaní zamestnania. Teším sa na to, ako si vytvorím predstavu, ako by mal vyzerať, aby zaujal. V byte je ticho. Práčka perie, v kuchyni buble na sporáku polievka a ja si užívam ticho bytu. Na chvíľu sa zamyslím. Vrátili sme sa s dcérkou zvonka len pred malou chvíľou a už spokojne odfukuje. Je konečne krásne počasie a ako by povedala moja mama: "Bol by hriech neísť von a sedieť medzi štyrmi stenami." Stihli sme obehnúť dve malé ihriská. Dcérka si poobzerala šmyklavku a párkrát sa po nej spustila s hlasným "eče".Bez zaváhania sa pomaly krôčik po krôčiku posúva po schodíkoch a ja na nu trpezlivo dozerám, aby sa jej noha nešmykla. Spokojná vylezie na vrchol, vrhne na mňa svoj potmehúdsky úsmev a zahlási"dosč" a už sa zase posúva nôžkami dole po schodíkoch. Ukludnená si odfúknem, že sa nešmykla, ale ona sa už zase driape po schodíkoch naspäť. Hlavné je, že ju to baví, prekonávať samú seba.Pomyslím si v duchu.

"Havkoooo", s pokrikom sa zrazu rozbehne k nemu a ja s ruksakom na chrbte vyštartujem okamžite za ňou ako strela, aby sa na neho doslova nevrhla. Pes, ako ju zbadá takú bežiacu mu oproti, zježí sa, zľakne sa a vyskočí. Dcérka sa zrazu prudko zastaví a keď k nej dobehnem, okamžite sa mi schová za nohy. Havkáča zastavila vôdzka a ja si šťastná vydýchnem, že malej nič nehrozí. "Prepáčte, nechcela som, aby sa Vaša dcérka zľakla". Pozriem sa na majiteľku psa a ona s ospravedlňujúcim úsmevom držiac v rukách vodítko dohovára svojmu maxipsíkovi,ktorý si vzápätí ľahne na zem a usalaší sa v tejto polohe.Vysvetlím dcérke, ktorá sa stále schováva za mnou, aby sa nebála. "Musíš byť opatrná. Ten psík sa zľakol teba, tak ako ty jeho". Dobrá logika, ale nič iné ma v tej chvíly nenapadne. Malá na mňa pozrie svojimi veľkými okáľmi a ja tuším, že toto nie je ani prvá ani posledná situácia. :) Pomaly vykukne spoza mňa a nesmelo vyriekne: "Havko, havko". Neubránim sa úsmevu a pohladím dcérku po hlávke. Majiteľka psa sa jej milo prihovorí, pričom sa veľký havkáč pohodlne rozvalený na tráve obzerá okolo seba a oddychuje pokojne v tieni stromu. "Nič sa nestalo, ja som sa len zľakla, aby sa dcérke niečo nestalo". Majiteľka sa na mňa s úsmevom a chápajúco pozrie a odvetí: "Nebojte sa, on by ani muche neublížil". V duchu sa zasmejem a havkáč pozerajúc na mňa svojimi dobráckymi očami, ma pomaly presviedča, že majiteľka má možno aj pravdu. Ale človek nikdy nevie a som len úzkostlivý rodič, ktorý sa prirodzene obáva o svoje dieťa. "Váš pes bol na vodítku, takže ste neurobili žiadnu chybu", odpoviem jej a pomaly sa zdvíhajúc zo zeme chytím dcérku za ruku a odchádzame. "Papa, papa", usilovne máva dcérka pani a tá jej s veselým úsmevom odkýva naspäť.

Zo zamyslenia ma prebral vrzgot dverí. Chvíľka ticha sa skončila. Malá práve vstala a ja už počujem cupot jej malých nožičiek po chodbe a jej tiché "mama".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?