Slovac Food Festival

Autor: Erika Špitalik Šimkovičová | 22.7.2013 o 0:06 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  837x

Vonku je chladno, ale napriek tomu je pekne. Obliekame sa a malej dam az dve vrstvy, aby nebodaj "nezmrzla".Nasadneme do auta a prechádzame mestom. Začíname sa približovať k Bratislavskému hradu a ja pomaly cítim vzrušenie. Cítim ho vždy, keď idem okolo historických pamiatok. Práve dnes sa chceme zúčastiť na akcii, ktorá nám predstavuje staré gastronomické zvyklosti nášho mesta z minulých storočí. Milujem tú atmosféru. Manžel má problém zaparkovať." Zobral si buginu? Dokelu, nenapadlo ma to. No to bude poriadna fuška, behať s malou pomedzi stánky a snažiť sa ju strážiť a zároveň trošku zabaviť." Obchádzame hrad dookola cez Zochovu, ale všade je situácia rovnako zúfalá. Nadídeme si to ponad hrad a konečne sa nám podarí zaparkovať v malej tichej uličke. "Pekná štreka, keď sa budeme vracať.Vyparkuješ,?" vtipne sa spýta manžel a ja na neho len zazriem jasným pohľadom, aby bolo jasné. :) Tieto kamikadze uličky nie sú práve stvorené pre moju jazdu, pomyslím si. "Nevadí, požičiaš mi 10-minútový lístok a počkáte ma s malou pri hrade".Prečíta mi manžel myšlienky.

Zasmejem sa v duchu a uvedomím si, že aj keď by sme schádzali tú cestu k hradu s buginou, malú by sme v nej udržali len po prvé detské ihrisko. Dav ľudí začína pripomínať manifestáciu. Takéto "davové psychózy" nemám príliš v láske, ale pri týchto mestských akciách sa im nedá vyhnúť. Zvoní mi telefón. "Kde ste?Ešte len?To čo ste robili doteraz?No čo asi. Skús zaparkovať, ked si myslíš, že je to také jednoduché.Ok, stretneme sa pri chlapíkovi na koňovi na nádvorí.Myslíš toho s mečom v ruke?"Vtipnú poznámku rodinného príslušníka chcem ukončiť pomenovaním sochy na nádvorí hradu, ale z mobilu už zaznieva len hlasné pí, pí, pí.Položil.To je celý on.Stručný, jasný, presný, výstižný.Malá sa už rozbieha.Prvé detské ihrisko sme práve minuli. Vydýchnem si, nevšimla si.:)Sme na mieste a dav ľudí sa zhusťuje.Naša skupinka nás už očakáva a netrpezlivo prešlapujú na mieste."Treba Vám na WC,?"manžel sa zasmeje a žmurkne na mňa.Pomaly sa presúvame k hlavnej časti spodného nádvoria, kde sa pri perfektnom výhľade na mesto nachádzajú tesne vedľa seba poukladané jeden stánok za druhým. Akcia s názvom Slovac food Festival opäť zavítala do nášho mesta.Milovníci kulinárskych špecialít, vín, destilátov, kávy,piva, syrov a bio potravín môžu na Bratislavskom hrade zažiť rodinné podujatie roka. Na programe budú živé šou, prezentácie, súťaže, ochutnávky, škola varenia, hry pre deti i dospelých, známe tváre kultúrno-spoločenského života...čítam na letáku k akcii. A sme tu. Začíname sa posúvať smerom k prvému stánku.A potom k druhému, tretiemu, štvrtému, piatemu až prestávam rátať. Malá mi poskakuje na rukách a začína byť nervózna.Hlučná hudba mi bije do uší a z každej strany na mňa dýcha množstvo vôní a pachov.Návštevníci sa tlačia okolo nás a my sa snažíme pomedzi nich predierať. Úzka cestička, po ktorej sa presúva lavína ľudí.Stánky sú až príliš blízko seba.Udrie mi do očí stánok, v ktorom predávajú kupóny, ktoré je možné vymeniť za jedlo, pitie, všetko čo hrdlo a duša ráči. Oči sa mi pretočia a pôvodne chuť sa zmení na blen v krku.To sú ceny!Znechutene sa otočím a už sa len pomaly presúvam ultra úzkou cestičkou k poslednému stánku.Ani mnoho iných návštevníkov neochutnáva a cestou stretávame skôr návštevníkov s pohármi v ruke.Ktovie prečo."Chceš niečo ochutnať,?" spýta sa ma manžel."Vieš čo, pri pohľade na tie ceny ma prešla chuť. Zase to pokašlali s tými kupónmi."Už sme pri stánku DeLongi.Zvoní mi telefón.Som vďačná, že ho v tom hluku vôbec počujem, alebo skôr cítim?"Kde ste?My sme už na konci.Už ste si niečo kúpili na ochutnávku?Blázniš?Za tie ceny?Veď to je šialené.Som totálne znechutený!Chcel som vidieť Žideka, ale jeho hodinka už skončila, než sme dorazili.Idem domov."Pi, pi, pi.Zložil.Klasika. Už ma to neprekvapuje.Malej radary zaregistrujú detské šmykľavky a preliezky a dáva nám hlasne najavo, čo je jej cieľom.Nech má aspoň ona radosť.Pomyslím si a nechám ju vyšantiť sa do sýtosti.Keď ju už nebaví čakať v rade na hojdačku, zodvihnem ju a nesiem ju na rukách cestou späť po chodníku.Chce íst dole.Tu sa pristaví pri chlapčekovi s motorkou a nenápadne sa pokúša na ňu posadiť.Vysvetlím jej, že to nie je jej motorka a hoci s vysokou dávkou nevôle a kriku, predsa neochotne zlieza z motorky a prenecháva ju jej ohúrenému malému majiteľovi.Už sme pri soche Svätopluka a pomaly mierime hlavnou bránou von pred hrad. Manžel už medzitým odbehol po auto a čaká nás pred parlamentom.Nasadáme a krátka rodinná prechádzka sa chýli ku koncu.

Je mi smutno.V mojej duši sa miešajú prežité pocity s očakávaniami, ktoré neboli naplnené.Z celej akcie som nadobudla osobný dojem, že bola zameraná v prvom rade komerčne, a v druhom ako reklamný ťahák na potenciálnych klientov.Hoci nemožno organizátorom uprieť snahu, potešiť aj drobizg, ktorý sa s rodičmi zúčastnil.

Škoda.Uvidíme, aké to bude o rok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?