Bloghttp://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskChyba v programe Život (spitaliksimkovicova)Vždy si prečítam rada články od Jany Shemesh. Otvorenosť, s akou sa vyjadruje k téme smrteľnej choroby a odkrýva množstvo prežitkov,pocitov o ktorých nehovoria žiadne knihy.Poznám to.Dostala som možnosť, prežiť to zblízka.Keď sa človek stane onkologickým pacientom,nikto ho neupozorní dopredu na všetky pocity zúfalstva,strachu o blízkych a na neustále číhajúcu smrť.Ste hodení do rieky a pokúšate sa plávať, ale návod Vám nikto neposkytol.Ste zrazu bezcenní a nepoužiteľní pre spoločnosť.Zamestnávateľovi brzdíte zisky vynechávaním dní,ktoré trávite najprv na nekonečných vyšetreniach, kým Vám stanovia, alebo sa o to aspoň pokúšajú, presnú diagnózu.Začîna sa boj s časom a Váš vlastný osobný boj.Drží Vás nádej,že vy to zvládnete, lebo musíte, chcete, ešte môžete, alebo si to aspoň myslíte.Hľadáte všetky dostupné informácie a potom sa snažíte o zázrak menom liečba.Týždne dúfate a verîte,omámení silnými liekmi a žijete.Ešte.Zatiaľ.Sat, 23 Nov 2013 16:06:00 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/337186/Chyba-v-programe-Zivot.html?ref=rssŠťastie - Žiť v mieri (spitaliksimkovicova)Modliaca sa rodina Židov. Príchod nemeckých vojsk do Krakowa. Obrovské komíny a ľudia v davoch kráčajúci do plynových komôr. Rozbehnuté matky, ktoré nemohla zastaviť ani smrť v podobe vojakov SS s pažbami zbraní v rukách, utekajúce za autami plnými ich detíi, ktoré radostne mávali matkám nevediac, že idú na istú smrť. Klamstvo a lož, arogancia, sebeckosť. Bezcieľna a krvavá streľba do ľudí v gete, alebo na uliciach mesta. Precíznosť nacistov vo vedeniach evidencií. Veliteľ koncentračného tábora bez zmyslu strieľajúci do ľudí z balkóna a jeho milenka v posteli znechutená jeho "trápnou a detinskou zábavkou". Fabrika na hrnce. Účtovník bojujúci za záchranu iných v pekle. Malé deti utekajúce pred nacistickými vojakmi a ukrývajúce sa do pecí, pod podlahy, do latrín plných ľudských výkalov, a to všetko len pre jedinú vec. (obrazy z filmu Schindlerov zoznam)Thu, 25 Jul 2013 18:55:00 +0200http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/333772/Stastie-Zit-v-mieri.html?ref=rssSlovac Food Festival (spitaliksimkovicova)Vonku je chladno, ale napriek tomu je pekne. Obliekame sa a malej dam az dve vrstvy, aby nebodaj "nezmrzla".Nasadneme do auta a prechádzame mestom. Začíname sa približovať k Bratislavskému hradu a ja pomaly cítim vzrušenie. Cítim ho vždy, keď idem okolo historických pamiatok. Práve dnes sa chceme zúčastiť na akcii, ktorá nám predstavuje staré gastronomické zvyklosti nášho mesta z minulých storočí. Milujem tú atmosféru. Manžel má problém zaparkovať." Zobral si buginu? Dokelu, nenapadlo ma to. No to bude poriadna fuška, behať s malou pomedzi stánky a snažiť sa ju strážiť a zároveň trošku zabaviť." Obchádzame hrad dookola cez Zochovu, ale všade je situácia rovnako zúfalá. Nadídeme si to ponad hrad a konečne sa nám podarí zaparkovať v malej tichej uličke. "Pekná štreka, keď sa budeme vracať.Vyparkuješ,?" vtipne sa spýta manžel a ja na neho len zazriem jasným pohľadom, aby bolo jasné. :) Tieto kamikadze uličky nie sú práve stvorené pre moju jazdu, pomyslím si. "Nevadí, požičiaš mi 10-minútový lístok a počkáte ma s malou pri hrade".Prečíta mi manžel myšlienky.Mon, 22 Jul 2013 00:06:00 +0200http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/329375/Slovac-Food-Festival.html?ref=rssKeď musíš, tak musíš (spitaliksimkovicova)Udychčaná som pobiehala z jedného obchodu do druhého a hľadala oblečenie pre dcérku.Pomedzi to som nakupovala do domácnosti potreby k umývaniu riadu, či k upratovaniu.Stáli sme pri pokladni a dcérka začínala byť nervózna.Už jej nestačil ani telefón s pustenou Mášou a medveďom.Zrýchlila som krok.Niečo sa dialo.Tušila som to.Odbočia som s buginou popri stávkovej kancelárii a prefrčala rýchlosťou blesku popri zvyšných obchodoch.Fri, 14 Jun 2013 17:48:00 +0200http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/330917/Ked-musis-tak-musis.html?ref=rssAj klient je len človek (spitaliksimkovicova)Vo svojej pracovnej praxi som sa stretávala pravidelne s rôznymi vyhrotenými situáciami, ktoré bolo potrebné v danom momente utlmiť, aby z nich neostal len popol emócií, ale zostalo po nich aj konštruktívne riešenie.Mnoho krát som počúvala v telefóne ponosy klientov, rozčuľovanie a urážky a všetko to spájala spoločná emócia, ktorou bol hnev. Hnev na to, že sa niečo nepodarilo a niekde na ceste k nim pokazilo a k tak sa ku klientovi nedostali načas jeho finančné prostriedky, alebo platba nedorazila na zmluvu.Sat, 01 Jun 2013 22:46:00 +0200http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/329880/Aj-klient-je-len-clovek.html?ref=rssTaký obyčajný deň (spitaliksimkovicova)Sedím tu a ťukám do počítača. Pracujem na novom plagátiku, aby som mohla otvoriť kurz. Kurz pre rodičov na materskej a rodičovskej. Kurz,ktorý im môže pomôcť získať stratenú sebadôveru v samých seba pri hľadaní zamestnania. Teším sa na to, ako si vytvorím predstavu, ako by mal vyzerať, aby zaujal. V byte je ticho. Práčka perie, v kuchyni buble na sporáku polievka a ja si užívam ticho bytu. Na chvíľu sa zamyslím. Vrátili sme sa s dcérkou zvonka len pred malou chvíľou a už spokojne odfukuje. Je konečne krásne počasie a ako by povedala moja mama: "Bol by hriech neísť von a sedieť medzi štyrmi stenami." Stihli sme obehnúť dve malé ihriská. Dcérka si poobzerala šmyklavku a párkrát sa po nej spustila s hlasným "eče".Bez zaváhania sa pomaly krôčik po krôčiku posúva po schodíkoch a ja na nu trpezlivo dozerám, aby sa jej noha nešmykla. Spokojná vylezie na vrchol, vrhne na mňa svoj potmehúdsky úsmev a zahlási"dosč" a už sa zase posúva nôžkami dole po schodíkoch. Ukludnená si odfúknem, že sa nešmykla, ale ona sa už zase driape po schodíkoch naspäť. Hlavné je, že ju to baví, prekonávať samú seba.Pomyslím si v duchu.Tue, 16 Apr 2013 14:47:14 +0200http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/326299/Taky-obycajny-den.html?ref=rssVýlet po nehnuteľnostiach Londýna (spitaliksimkovicova)Vchádzali sme do Londýna, v ktorom panoval čulý ranný ruch. Pomaly sme sa prepletali pomedzi autíčka, ktoré prevážali klientov na miesto určenia a točili sa v kruhovom objazde. Nikdy predtým som nevidela podobné taxíky. Boli neskutočné. Zdali sa mi ako malé naťahovacie autíčka, ktoré šoféruje neviditeľná ruka. Natiahla som sa na sedadle a zvedavo nakúkala cez okno a pozorovala ten cudzí svet očami niekoho iného. Stále mi ešte „nedochádzalo", že som preč, v inom svete. S domácou sme sa dohodli pri poslednom telefonáte, že ma bude čakať na stanici, a v určenú hodinu si ma vyzdvihne podľa príchodu autobusu. Pôvodne som z toho mala celkom slušný strach, pretože som sa mala do jej domva dopraviť sama a počula som o Londýne rôzne historky, ale aj to, že je obrovský a vedela by som sa v ňom pokojne aj stratiť. Keď som si spomenula, ako som habkala do telefónu prvý krát anglické slovíčka natrénované z jazykovej školy, pripadala som si ako školáčik, ktorý nemo čumel na svoj učiteľku a netušil, či to robí správne.Thu, 28 Mar 2013 15:55:18 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/324654/Vylet-po-nehnutelnostiach-Londyna.html?ref=rssNočné dobrodružstvo (spitaliksimkovicova)Prečo kráča po takom tenkom ľade? Veď vedela, čo chcela od života. Zo začiatku sa jej zdalo všetko jednoduché. Skončí vysokú školu, nájde si dobré zamestnanie a zaľúbi sa. Úplne naivná a scestná predstava. Prečo do nich tlačili celé detstvo tieto sladké hlúposti? Život ju zaskočil absolútne nepripravenú. Stepovala na jednom mieste a nemohla sa pohnúť ďalej. Školu sa jej nepodarilo skončiť. V treťom ročníku na výške jej zrazu zomrela mama a zostali po nej dve malé deti. Prerušila štúdium, bolo sa treba postarať o dve malé deti. Ich otec zmizol, len čo zistil, že manželka mu porodí dvojčatá. Pomáhala jej len mamina sestra, ktorá mala však svojich starostí tiež dosť. A tak si našla prácu v malej firme ako marketingová konzultantka a šéf jej dovolil, brať si prácu aj domov.Tue, 26 Mar 2013 09:41:31 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/324419/Nocne-dobrodruzstvo.html?ref=rssRozprávková krajina pre aupair (spitaliksimkovicova)         Vycestovať do cudzej krajiny je vždy istý risk. Preto som vždy obdivovala mladé ženy a dievčatá, ktoré sa na to dali a rozhodli sa vyskúšať si prácu aupairky v nemecky, či anglicky hovoriacich krajinách. Vždy som potom počúvala rôzne hrôzostrašné príbehy o tom, koľko krát sa sťahovali do novej rodiny, až našli takú, v ktorej dobre vychádzali so svojimi domácimi a ich deťmi. Dlho som sa na to sama pozerala len z diaľky a vždy sa pousmiala nad konštatovaním mojej dobrej priateľky, ktorá keď sa vrátila z UK, nechcela žiadne deti veľmi dlhú dobu ani vidieť, nieto sa ešte o ne starať. So zatajeným dychom som vždy počúvala, keď mi rozprávala o inom spôsobe života, ktorý predstavoval žitie v blahobyte peňazí a plodení množstva detí, o ktoré sa najviac starali samotné aupairky, meniace sa v rodine ako povestné anglické počasie.Sun, 17 Mar 2013 09:16:07 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/323530/Rozpravkova-krajina-pre-aupair.html?ref=rssAko som našla svojho osobného finančníka (spitaliksimkovicova)Keď sa povie finančný poradca, vždy premýšľam nad tým ako som stretla ja toho svojho, s ktorým spolupracujem už dlhé roky.  Jedno veľmi staré porekadlo hovorí:" Co je psáno, to je dáno" a práve v oblasti finančníctva, si myslím, že platí toto pravidlo dvojnásobne. Práve preto som vždy veľmi pozorne „lustrovala" všetky podklady, ktoré sa mi kedy dostali do rúk a donekonečna otravovala aj pracovníkov v bankách, poisťovniach, či akýchkoľvek iných inštitúciách s konkrétnymi otázkami v prípade rôznych ponúkaných produktov a služieb. Po čase som sa naučila rozlišovať, ktoré služby majú pridanú hodnotu a ktoré ju len predstierajú.Wed, 06 Mar 2013 22:35:25 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/322679/Ako-som-nasla-svojho-osobneho-financnika.html?ref=rssHľadanie pravdy na dne ... (spitaliksimkovicova)       Prídeš a odídeš. Posedávaš pri televízii a pohrávaš sa s myšlienkou vypadnúť z domu. Nevšíma si ťa, ale jej oku neunikne, ako ti noha poklepkáva v rytme nervozity. Nevieš sa rozhodnúť, čo ďalej. Niekedy nechápe, čo znamená to tvoje hlboké mlčanie. Ako keby si sa prepadol do tmy a tápal v nej hľadajúc sám seba. Už niekoľko dní si iný. Riešiš hlavolam, ale JEJ nič nepovieš. A predsa si tak sám.Sat, 02 Mar 2013 15:07:19 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/322278/Hladanie-pravdy-na-dne.html?ref=rssPolnočná vychádzka na pohotovosť (spitaliksimkovicova)Malá má vysokú teplotu. Čože? Utekala som k lekárničke dcérky, prehľadala ju a našla digitálny teplomer. Už hodinu sa mi nepozdávalo, aká bola spavá, nehýbala sa moc a nevymýšľala nové huncútstva tak ako obvykle. Teplomer mi po vyše 30 sekundách ukázal 38,9. Dočerta, to je ale veľa. Zľakla som. Okamžite som zavolala muža, ktorý hneď dobehol. Poď sem, nepáči sa mi to. Malá je spavá a má vysokú teplotu. To môžu byť zuby, skonštatoval a strčil jej teplomer pod pazuchu opäť. Malá sa nehýbala a v jeho náručí vyzerala taká maličká ako po narodení, len na neho tíško pozerala a očká sa jej zatvárali. Čelo jej horelo. Vytiahla som paralen SOS pre podobné urgentné prípady, ako mi pred časom radila pediatrička a odmerala presné množstvo podľa návodu. Malej sa do toho nechcelo, ale zjedla požadovanú dávku. O chvíľu jej hlávka opäť klesla a zaspala. O polhodinu jej klesla aj teplota. Na chvíľu som si vydýchla, ale keď jej teplota začala opäť stúpať a dosiahla znova 38,9, začala som sa báť.Mon, 28 Jan 2013 15:49:20 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/319429/Polnocna-vychadzka-na-pohotovost.html?ref=rssÚvaha na tému „človek a život“ (spitaliksimkovicova)        Niekedy nám stačí v živote málo. Len tak sedíme a premýšľame, ako ďalej a ako sa pohnúť, aby sme nedajbože nespravili chybu. Byť na rázcestí života vyžaduje pevnosť a rozvahu. Ale zároveň to znamená, že sme sa tam ocitli aj preto, že sme naň pripravení. Je to zvláštne a prekvapujúce pre mňa, keď pozorujem, ako nás život v rôznych etapách niekedy úplne nenápadne pripraví na tie ťažké a bolestivé situácie a okolnosti. Prichádza to veľmi znenazdajky. Pomaly a potichu, keď sa pozeráme na okolnosti a príbehy, ktoré sú pred našimi očami, ale nedotýkajú sa nás priamo. Prichádzajú cez našich priateľov, kamarátov, kolegov, ľudí, ktorí sú nám niečím blízki a zdieľajú s nami kus „našej cesty". Sme len pozorovatelia, nie priami účastníci. A potom zrazu príde chvíľa, keď život preverí, čo sme sa naučili a ako zvládneme to, čo nám pomáha „podrásť". Vtedy sa stávame priamymi účastníkmi.Tue, 22 Jan 2013 11:04:54 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/318900/Uvaha-na-temu-clovek-a-zivot.html?ref=rssŽivot je niekedy aj jednoducho krásny (spitaliksimkovicova)       Slnko mi nakuklo do izby, ale ten nepríjemný pocit v hrdle mi nedá dýchať. Nehýbem sa. Moje telo mi hovorí, že som vyčerpaná. Tie posledné týždne ku koncu roka mi dali zabrať. Zatvorím oči a vnímam len láskanie slniečka na svojej tvári predierajúce sa pomedzi žalúzie.Mon, 14 Jan 2013 19:33:58 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/318312/Zivot-je-niekedy-aj-jednoducho-krasny.html?ref=rssPoď sa so mnou poprechádzať (spitaliksimkovicova)        Keď sa povie pohyb, vybaví sa mi príjemná prechádzka po okolí, v ktorom bývam, alebo prechádzka po lesných a prírodných krásach, ktoré nám ponúka aj Bratislava. Možno o tom ani množstvo obyvateľov žijúcich v Bratislave netuší, ale aj hlavné mesto nám má čo v tejto oblasti ponúknuť. Na Partizánskej lúke, ktorá v návštevnosti určite nezaostáva za Kolibou, je možné si zabehať v okolí troch krásnych jazier, čo napr. pre mňa ako mestského človeka predstavuje veľký priestor pre duševný ale aj fyzický relax. Nezáleží na tom, či je vonku krásne počasie a svieti slnko, alebo leje ako z krhly, či sneží. Bez ohľadu na výkyvy počasia, má každé ročné obdobie pre mňa svoju krásu.Mon, 07 Jan 2013 05:46:32 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/317718/Pod-sa-so-mnou-poprechadzat.html?ref=rssSpomienka na čakanie (spitaliksimkovicova)Sedela som v izbe a pozerala na bielu stenu. Za oknom plynul život a ja som si zrazu pripadala opustená a tak som vytiahla z tašky knihu a snažila sa čítať. Začala som počítať minúty do okamihu, kým sa môj život navždy zmení. Ako navždy, som nemala ani len hmlistú predstavu. Už to bolo pár dní, čo som sa preháňala s handrou a vedrom v ruke po byte a chytala syndróm hniezdenia. Všetky dvere v byte boli dôkladne vyumývané, tak ako aj okná a izby vyupratované, až ma môj manžel začal volať Cifofil. Napriek tomu som si stále vymýšľala nové a nové práce, čo ešte musím stihnúť do pôrodu. Zazvonil mi telefón a môj pôrodník mi oznámil, že môžem prísť na ďalšiu prehliadku k nemu v sobotu ráno, po skončení jeho služby. Pri slove pôrod sa ma začali zmocňovať pochybnosti, či to zvládnem.Wed, 02 Jan 2013 12:23:59 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/317304/Spomienka-na-cakanie.html?ref=rssKeď nakupuje mamička s dieťaťom v bugine (spitaliksimkovicova)„Pekný kostým“. Pomyslela som si kráčajúc obchodným centrom a uvažujúc, či by sa mi naozaj zišiel a mala som ho kde využiť. V poslednej dobe mi stačili nohavice, alebo teplejšie sukne, či čižmy na prechádzky s malou po vonku, a na rýchle nákupy. Z myšlienok ma prebudilo: "Mamááá. Keké." Načiahla som sa rukou do bočného vrecka ruksaku a vytiahla odtiaľ malý kúsok celozrnného keksíka, ktorý mala dcérka veľmi rada. Malá rúčka sa uspokojená stiahla naspäť do buginy a ja som opäť videla len jej hlávku so strapatými vláskami ako sa myká zo strany na stranu, obzerajúc si všetky zaujímavosti, ktoré sa okolo nej krútili, keď sme tadiaľ prechádzali s buginou.Tue, 01 Jan 2013 23:54:15 +0100http://spitaliksimkovicova.blog.sme.sk/c/317098/Ked-nakupuje-mamicka-s-dietatom-v-bugine.html?ref=rss